Ak ľudstvo bude v súčasnom tempe i naďalej pokračovať v odčerpávaní prírodných zdrojov a znečisťovaní ovzdušia, na splnenie svojich potrieb, budeme už v roku 2030 potrebovať druhú planétu a v roku 2050 2,8 planéty. To je záver správy Svetového fondu na ochranu prírody. Tou lepšou správou je, že ešte máme čas všetko zmeniť.
V roku 2007 žilo na Zemi 6,8 miliardy ľudí. V roku 2030 bude vzhľadom k počtu ľudí, ich využívania prírodných zdrojov a klimatickým zmenám potreba druhej zemegule, aby bolo možné absorbovať emisie oxidu uhličitého (CO2),“ uvádza sa v spomínanom dokumente. Od roku 1966 do 2007 sa objem emisií CO2 vypustených do vzduchu zdvojnásobil.
CO2 je dôležitým regulátorom teploty na Zemi
Vodná para je nielen jedným z najbežnejších plynov v atmosfére, ale vďaka svojej silnej absorpcii infračerveného žiarenia sama o sebe spôsobuje až polovicu globálneho skleníkového efektu.
Vedci, ktorých štúdia vyšla v časopise Science, simulovali, čo sa stane, keď sa z atmosféry odoberú rôzne skleníkové plyny. Vodná para najviac prispieva ku globálnemu otepľovaniu. Keď sa však atmosféra ochladí, časť pary mizne a spolu s ňou aj skleníkový efekt. Avšak oxid uhličitý zostáva v atmosfére po tisíce rokov.
Skleníkový efekt spôsobený vodnou parou nie je bez nekondenzujúcich skleníkových plynov stabilný. Ak by oxid uhličitý a ďalšie trvalé skleníkové plyny zo dňa na deň zmizli, dôsledky by boli dramatické. Už v prvom roku simulácie priemerná teplota povrchu Zeme v modeli klesla takmer o päť stupňov. Po 50 rokoch sa obsah vody v atmosfére znížil o 90 percent a teplota klesla v priemere na mínus 21 stupňov Celzia – to je pokles o 34 stupňov. Iba v blízkosti rovníka teplota zostala tesne nad bodom mrznutia vody.
Autori adresovali túto katastrofickú správu najmä Spojeným štátom a Spojeným arabským emirátom. Podľa nich, ak by všetci plytvali prostriedkami v rovnakom pomere ako oni, potrebovali by sme nie dve, ale štyri a pol planéty!
V správe sa spomína 71 krajín, ktoré veľmi rýchlo vyčerpávajú zdroje pitnej vody. Takmer dve tretiny týchto krajín zápasia so „stredne ťažkým až ťažkým stupňom vodného stresu“.
Vodný stres
Podľa Svetovej podnikateľskej rady pre udržateľný vývoj sa vzťahuje na situácie, kedy nie je dostatok vody na všetky použitia – či už poľnohospodárskych, priemyselných alebo domácich.
Je navrhnuté, že ak dostupnosť sladkej vody na osobu/rok je menej ako 1700 m3, krajina začne prežívať alebo prežíva pravidelne vodný stres. Menej ako 1000 m3 – nedostatok vody začne brzdiť ekonomický vývoj, ohrozuje ľudské zdravie ako aj život samotného človeka.
Už sa začal Summit o ochrane biodiverzity v japonskom Nagoyi. OSN tu budú diskutovať o spôsoboch riešenia dramatických strát živočíšnych a rastlinných druhov na Zemi.
OSN vyhlásila rok 2010 Medzinárodným rokom biodiverzity. Biológovia tvrdia, že dôsledkom zmeny klímy rapídne klesajú počty mnohých živočíšnych druhov – cicavcov, vtákov a obojživelníkov.
Odvrátiť tento katastrofický scenár môžeme zlepšením v oblasti znečisťovania a odpadového hospodárstva, zlepšením kvality ovzdušia a vody zvýšením plôch s lesným porastom, znížením emisií, obmedzením zbytočného plytvania vodou a pod.
zdroj: akutality.sk
