Na fotoportáloch som narazil na neskutočné fotografie medveďa hnedého. Pozrel som si teda všetky práce autora a ostal som pozerať na monitor s otvorenými ústami. Preto som sa rozhodol ukázať aj vám tieto divoké snímky z prírody.
Autor si hovorí Edu, vlastným menom Eduard Žákovic. Narodil sa v Trenčíne a žije v malebnej dedinke Haluzice v okrese Nové Mesto nad Váhom. Fotí približne 3 roky a začal s tým práve kvôli uchovaniu momentov, ktoré nám príroda ponúka. Ako prvý fotoaparát použil Minoltu Z3, druhý Canon 30D, a momentálne používa Canon 40D.
Fotoportál ephoto.sk uverejnil na svojich stránkach rozhovor, z ktorého som vybral pár základných otázok.
V tvojom portfóliu dominuje makrofotografia, prečo?
Najradšej mám fotografovanie prírody. Priam zbožňujem makrofotografiu, ale fotím komplet živú aj neživú prírodu. Preto v mojej galérii nie je núdza o vlka, rysa, medveďa, mnohé druhy vtáctva, prípadne portréty vtáctva. Fotografia prírody ma fascinovala ešte pred tým ako som mal fotoaparát. Iné oblasti ma akosi nezaujímajú. Chcem iba zachytávať prírodu a jej čaro.
Ktorú svoju fotografiu považuješ za najcennejšiu?
Za takú najcennejšiu fotografiu považujem snehovú vločku odfotenú mojou Z3 Minoltou. Bez nejakých úprav, takto jednoducho vyšla a za dve-tri sekundy sa roztopila . Na to, že je na fotke, som prišiel až doma pri prezeraní v kompe.
Čo považuješ za svoj najväčší úspech?
Úspech neviem prezentovať presne. Nejaké fotografie som už predal do novín, časopisov, kníh i učebníc. Fotky som mal aj na titulných stranách zahraničných časopisov. To je iste hrejivý pocit. Boli aj nejaké úspechy v súťažiach. Ako jeden z úspechov považujem výstavu veľkoplošných fotografií v PKO Bratislava na zimnom „Žákovic open“. Boli to fotografie z letného festivalu „Žákovic open“. Festivalov som zopár nafotil, niečo popredal, alebo daroval. Fotil som Jazz fest a zopár vecí pre agentúru SITA. Možno je zaujímavé poznať cenu, koľko sa berie za dva dni fotenia technikou za pár stotisíc korún. Tak pre agentúru SITA to bolo za 2 dni 500 korún. Viem však, že kolegovia za takéto fotenie berú okolo 20 000 Sk. Aj preto som spoluprácu ukončil. Niekedy treba poznať svoju cenu.
Aký je tvoj sen?
Z fototechniky by som chcel vlastniť Canon 1Ds mark III + biela pevná 400 F 2,8. Ostatné sny sa plnia priebežne. Teším sa z úspechov každého fotografa, ako i z toho, keď môžem pomôcť radou, alebo zapožičaním nejakého objektívu.
Čo by si odporučil čitateľom, ktorí chcú začať s makrofotografiou?
Čítajte knihy, prezerajte čo najviac fotografií iných autorov, sledujte fotoportály , zamýšľajte sa nad konštruktívnou kritikou. To všetko vás bude posúvať dopredu, aby ste mohli robiť stále krajšie fotografie.
Tvoje umenie je dielom samovzdelávania, alebo si mal nejakého učiteľa?
Moja fotografia prešla tou najhoršou cestou samovzdelávania. Dopredu ma posunuli komentáre na fotoportáloch. Kritiku som sa snažil doštudovať v knihách alebo na nete. Zbierku kníh mám početnú. Moje vzdelávanie prebieha na WC. Tam sú pripravené najnovšie knihy, ktoré čítam priebežne. Za učiteľov považujem ľudí z fotoportálov, s ktorými sa navštevujem a vážim si ich ako fotografov.
Ako reaguješ na kritické komentáre pod svojimi fotografiami?
Na kritické komentáre reagujem rôzne …
Použijem slovká môjho dobrého priateľa Juraja Macka:
„ Niekedy sa naseriem hneď a niekedy až neskôr !“ :)
Na kritiku ľudí, ktorých považujem za fotografov, reagujem normálne a kritiku znášam bez psychických ťažkostí. Ďakujem im za ich slovká, ktoré sú cennými radami. Problém mám však s podvojnými kontami nedocenených fotografov a ľudí, čo nemajú o fotografii ani šajnu. Napriek tomu chodia pod fotografie vypisovať absurdné veci, prípadne trestať hodnotením 0 0 0. Hovoria, že nie sú dobrými fotografmi, ale cítia sa byť dobrými kritikmi. Fakt je, že to, či sú dobrí kritici je ťažšie merateľné, ako to že sú slabí fotografi. Tam to každý vidí okamžite po otvorení ich galérie.
Problém je, že človek ktorý nepozná absolútne základy fotografie a kompozície, nemôže byť dobrým fotografom ani dobrým kritikom. Neuznávam však myšlienku, že dizajnér Trabanta bude učiť dizajnéra Ferrari. Jednoducho to nie je možné! Tiež sa mi x-krát stalo, že si niekto založil podvojné konto len preto, aby mi dal na jedinú fotografiu „akože“ kritiku . Viac nič nehodnotil ani nepridal fotografiu. Práve tu by som prijal možnosť zaradiť takýchto utajených podvojníkov, nedocenencov medzi ľudí ignorovaných. Zabraňuje to stupňovaniu napätia, hádkam atď. Ignorácia by mohla mať verejnú formu, kde by bola v profile uvedená tabuľka, v ktorej by bol nick ignorovaného a v krátkosti popis prečo tohto autora ignorujem. Čo sa týka bodovania, nadhodnocovania a podhodnocovania, je to iba vyjadrenie sa pomocou grafu k fotografii. To, že je to nespravodlivé na všetkých fotoportáloch sme si už zvykli. Iné to nebude!
Rozhovor pripravil Krajčo Jozef z ephoto.sk Všetky fotografie nájdete na stránke Eduarda Žákovica edu.estranky.sk
