Denník blondínky
5. január
A je to, mám vodičák! Konečne môžem šoférovať vlastné auto a nemusím počúvať inštruktora:
„Tadiaľto, tam je zákaz vjazdu!“, „Idete do protismeru!“, „Pozor na tu starú dámu! Brzdite! Brzdite!“ a podobne. Nerozumiem, ako som to tie dva roky vydržala!
8. január
autoškola zorganizovala párty na oslavu môjho odchodu. Prišli všetci inštruktori. Jeden mi povedal, že sa šiel za mňa pomodliť, druhý mal v očiach slzy a všetci zhodne tvrdili, že sa pri tejto príležitosti opijú. Bolo to veľmi príjemné, aj keď si myslím, že až taká oslava bola trochu prehnaná.
12. január
Kúpila som si auto. Musela som ho však nechať v predajni, aby vymenili zadný nárazník. Pri odchode som totiž namiesto jednotky zaradila spiatočku. To bude tým, že som už týždeň nesedela za volantom.
14. január
Konečne mám svoje auto. Bola som taká spokojná pri odchode z parkoviska, že som sa rozhodla urobiť si výlet. Viacerí vodiči mali rovnaký nápad. Niekoľkí jazdili za mnou a trúbili ako na svadbe. Nechcela som byt nepríjemná, tak som sa pripojila k ich hre a spomalila som z 10 na 5 km/h. Všetkým sa to veľmi páčilo a trúbili ešte viac.
22. január
Mam úžasných susedov. Vyrobili tabuľku s veľkým nápisom: POZOR PRI PARKOVANÍ!. Bielou farbou vyznačili pre mňa veľký box na státie a zakázali deťom hrať sa vonku, keď parkujem. Všetko preto, aby ma neznervózňovali. Je to naozaj veľmi milé …
31. január
Všetci šoféri na mňa vytrubujú a robia rôzne gestá. Je to milé, hoci trochu nebezpečné. Raz mi jeden chcel čosi povedať, ale nevedela som nájsť packu na otvorenie okna. Kým som ju hľadala, takmer som do niekoho narazila. Našťastie som šla svojou výletnou rýchlosťou 10km/h.
19. február
Mesto je veľmi zle osvetlené. Dnes som po prvýkrát šla autom v noci a celý čas som musela mať zapnuté diaľkové svetlá, aby som lepšie videla. Ostatní vodiči si mysleli to isté. Keď ma zbadali, tiež si zapli diaľkové svetlá a trúbili. Je to trochu nebezpečné. A trúbiť takto neskoro by už nemali, rušia ľudí doma.
26. február
Dnes som mala nehodu. Nedarilo sa mi odbočiť z kruhového objazdu. Bolo na ňom totiž veľa aut (nechcem preháňať, ale boli tam najmenej štyri). Jazdila som stále dookola, držala som sa stredu. Čakala som na svoju príležitosť, dovtedy, kým ma to neunavila a narazila som do pomníka v strede objazdu. Myslím, že by mali obmedziť dopravu na kruhovom objazde na jedno auto.
3. marec
Prenasleduje ma nešťastie. Keď som vychádzala z garáže, pomýlila som si pedál plyn s brzdou. Narazila som do prechádzajúceho auta, rozbila som mu cely pravý bok. Auto náhodou šoféroval inštruktor autoškoly, ktorý mi dal vodičák. Dobrý človek, o tom netreba pochybovať. Trvala som na tom, že je to moja chyba, ale on len veľmi slušne opakoval: – „Bože, odpusť mi! Bože, odpusť mi!“
