Alan Wake: Vynára sa temnota a vy jej neujdete…

Published by Maťo Martašek at feb 26, 2012

Tags

Bojíte sa tmy? Samoty v tme bez svetla niekde vonku? Pretože ak nie, po tomto sa rozhodne báť budete… „Nočné mory existujú mimo logiky a je trochu zábavné vysvetľovať, že sú v rozpore s poéziou strachu…“ Stephen King. Touto vetou vás privíta jedna z najlepších hororových hier poslednej doby – Alan Wake.

Je zaujímavé, že prvá veta hry dokonale označuje hru ako celok. Nočná mora. Už tu na začiatku vám aj ja poviem, že pri tejto hororovke vaše nervy dostanú zabrať – nočná mora Alana Wakea sa totiž začala…

Keďže sa tu bavíme o hre, je jasné že tú nočnú moru musíte absolvovať aj vy, nieje to predsa film. Ale poporiadku. Hlavná postava, už spomínaný Alan Wake, je spisovateľ a relatívne úspešný. No prežíva takú menšiu krízu kreativity, už dlhšie nič nenapísal, býva nervózny, málo spí, máva nočné mory… Ale kde by sme boli v tomto svete bez žien však? Alanovi podáva pomocnú ruku jeho žena Alice, s nápadom ísť si oddýchnuť z mesta niekam na americký vidiek.

Cieľom je mestečko Bright Falls, akoby vystrihnuté z filmov – poznáte to – šerif koketuje so servírkou v bare, starí ľudia nedôverčivo zazerajúci na vás, no nájde sa jedna, ktorá vás aj dôrazne upozorní, že sám v tme si môžete ublížiť. Po vybavení formalít sa konečne Alan a Alice vyberú na chatu – krásny idylický domček, stojaci na malom ostrovčeku uprostred jazera obklopeného nádhernými horami. Nádhera sa však končí keď sa zotmie… Nočná mora strieda ďalšiu, vy sa zobudíte v rozbitom aute a po Alice ani stopy. Vydávate sa teda zistiť čo sa stalo, v snahe zistiť čo je realita a čo sen.

Týmto však hra nezačína. V úplnom počiatku si prežijete menšiu nočnú moru, ktorá funguje v podstate ako tutoriál, no nieje o nič menej desivá ako zvyšok hry. Predstaví sa vám ovládanie, systém boja ale aj systém svetla či akýsi váš priateľ, ktorý je len jasným svetlom na oblohe a hovorí k vám. Ale venujme sa radšej príbehu. Po dramatickom prebudení v rozbitom aute sa vyberiete cestičkou lesom (v noci) na najbližšiu čerpaciu stanicu, aby ste zavolali pomoc. Táto cesta však vedie cez drevorubačský kemp a práve tam si na vás temnota „posvieti“. Po ceste resp. po cestách nájdete náboje, batérie alebo – a to je hlavné – stránky rukopisu. Tieto stránky totiž patria do Alanovej knihy „Odjazd“, avšak túto knihu Alan nikdy nenapísal, no dôležité je to preto, že obsah knihy sa až desivo zhoduje s tým čo Alan momentálne prežíva. Všade naokolo je temnota, temnota ovláda ľudí, predmety a čo je najhoršie, aj stroje. Toto všetko sa na vás počas hry vyvalí.

Nepriatelia však rozhodne nie sú slabí, jedného zvládnete v pohode, ale akonáhle sa počty dvihnú, priamo úmerne sa dvíha percento pravdepodobnosti vašej smrti. Nepriatelia majú sekery, krompáče, kosáky a mnoho iného, a zavše sa neboja to po vás aj hodiť. Ale čo vy? Čo zaručene zaberá na temnotu? Predsa svetlo! A tak sa vašou hlavnou zbraňou stáva baterka, ktorou osvetlíte nepriateľov, prelomíte ich obranu temnoty a následne prichádza na rad jedna z konvenčnejších zbraní – revolver, brokovnica a pod.

Samozrejme, autori nenechali boj s temnotou len na baterku, v hre nájdete napr. svetlice, signálne pištole… Ale zhrňme si boj ako taký – nepriateľa nevidíte, kým sa sám neukáže, v podstate ako tmavá šmuha. Na rad prichádza baterka, ktorá má aj špeciálnu funkciu silnejšieho svetla a tak ochranu prelomíte skôr, čo sa však odrazí na výdrži baterky. Akonáhle je ochrana zničená, strieľate. Pri väčšom počte nepriateľov naozaj odporúčam staviť radšej na svetlice prípadne signálnu pištoľ. Vždy však choďte s nabitými zásobníkmi, nepriatelia sú rýchli, v boji už nebude čas nabíjať. No a keďže autori vynechali hand to hand combat, nepriateľov nemôžete napadnúť ničím iným ako bolo spomenuté vyššie. Odpadáva možnosť biť sa palicami, sekerami alebo inými predmetmi a je to večná škoda.

Svetlo je v tejto hre životne dôležité, dopĺňa vám totiž život. Svetlo je tu kľúčovým faktorom a tak nečudo že na ňom autori zapracovali. Svetelné efekty sú skvelé, temný hmlou pokrytý les pretína len jediný lúč svetla vašej baterky. Z času na čas natrafíte na symboly viditeľné len vo svetle a tie vás nasmerujú k zásobám nábojov a batérií. No a ako som už spomínal svetlom aj likvidujete nepriateľov. Hra však nebeží len potme. Aj cez deň si vychutnáte hru.

Práve cez deň sa presúvate rôznymi lokalitami, je to vlastne pozostatok vývoja hry, kedysi totiž túto hru prezentovali s možnosťou neobmedzeného pohybu. A mimochodom, mala to byť prvá hra využívajúca plne 4 jadrá procesora. Cez deň sú však lokality a cesty úplne pusté a to je trochu mrhanie potenciálom. Na druhej strane, v kľude si vychutnáte nádherné scenérie lokalít. Autori si totiž riadne zamakali, pri prerábke na PC. Aby som to upresnil, Alan Wake vyšiel už pred dvoma rokmi – na Xbox360. Autori sa však rozhodli vydať port pre PC a treba im uznať že neodflákli robotu.

Hra je potiahnutá novými a väčšími textúrami, prerobené je aj ovládanie, dokonale namapované na klávesnicu a myš. Vrátim sa ku grafike – hra má úžasnú grafiku, skvelé svetelné efekty a scenérie. Miestami sa vám može stať že natrafíte na škaredú textúru ale to skôr výnimočne. Vek hry sa ale podpísal na tvárach postáv, mimika v rozhovoroch je pod priemerom iných hier, ba niekedy slová nie sú zosynchronizované s tvárami. Ale to sú len maličké detaily, ktoré si možno ani nevšimnete. A keď uvidíte ako si autori dali záležať na animáciách, prejde vás chuť kritizovať.

Hra je zaujímavo koncipovaná ako seriál, je delená na epizódy, každá s vlastným názvom. Navyše keď pokračujete v hre, tak vám hra pripomenie, čo sa stalo v predošlých epizódach. Na konci každej epizódy je pôsobivá animácia, ešte viac zahaľujúca pravdu, a síce čo sa deje s Alanom a s Alice.