Ak sa zaujímate o fotografiu a už ste niekedy boli na tejto stránke, určite vám neuniklo, že mojou obľúbenou témou sú rozhovory s fotografmi. Pripravil som pre vás ďalší. Tentokrát som vyspovedal Tomáša z Partizánskeho. Dôvodom bol viditeľný pokrok v jeho tvorbe, počas niekoľkých mesiacov, čo sledujem jeho webstránku.
Na fórach sa v diskusii pod fotografiami správal veľmi sympaticky a kvôli tomu som ho oslovil v krátkom maily, či je ochotný odpovedať na pár otázok. Súhlasil a tak som začal hneď prvou otázkou:
Na čom si začínal fotografovať ešte pred tým, ako si si kúpil zrkadlovku?
,,Môj príbeh, ako som sa dostal k zrkadlovke a samotnému foteniu by sa dal opísať slovami – láska na prvý cvak :) Ja som sa fotografii nejako extra nevenoval, ani som ju neštudoval. Fotil som maximálne také dovolenkové fotky, ktorých má asi každý z nás doma plný album. Úplne prvý fotoaparát, ktorým som fotil, bol náš prvý domáci digitálny fotoaparát Fujifilm s neuveriteľnými 1,3Mpx :D Následne potom sa mi do rúk dostala otcova firemná zrkadlovka Canon, ktorá bola ešte na film. S ňou som vyfotil asi 2 filmy a presedlal som na ďalší domáci kompakt Olympus. Keďže som bol v tej dobe úplný laik, rozdiel vo fotkách som nevidel. Fotografiu som stále bral ako spomienkové obrázky na dovolenku alebo nejaký výlet. Toľko asi k môjmu prvému kontaktu s fotením.“
,,Napokon na jednej návšteve na Liptove mi jeden známy požičal a ukázal jeho zrkadlovku Nikon D80. Ukázal, čo všetko sa dá pri fotení robiť s hĺbkou ostrosti, časom a podobne, nebolo mi viac treba. Hneď, ako som sa vrátil z Liptova, sadol som pri počítač a už som aj „lietal“ po internete a hľadal pre mňa cenovo dostupnú , kvalitnú zrkadlovku. Po dlhom zvažovaní môj výber padol na Nikon D60, ktorý som si kúpil a fotím ním dodnes. Čím dlhšie som sa foteniu venoval, tým viac sa moja výbava rozrastala a ešte sa snáď aj rozrastie. Tak teda začala moja cesta za fotografiou.“
Každý štýl fotografovania si vyžaduje svoj čas, podľa galérie ho portrétom venuješ naozaj veľa.
,,Áno, portrétom venujem ozaj veľa času. Asi ako každý, kto začína s fotením, skúša fotiť všetko, čo sa mu zdá byť zaujímavé. Zo začiatku som fotil všetko. Krajinu, chrobáky, kvetiny a ľudí. Takýmto obdobím hľadania sa vo fotografických žánroch si prejde asi každý fotograf. Mňa najviac zaujal práve portrét. A práve pri portréte sa mojím „pokusným králikom“ stala práve moja priateľka, ktorej patrí obrovské ĎAKUJEM za to, že bola taká trpezlivá a podporovala a stále ma vo fotení podporuje… Bez nej by som dnes možno ani nefotil.“
,,Na portréte sa mi páči úplne všetko. Portrét vystihuje jedinečnosť fotografovanej osoby a o to mi pri fotení ide. Zachytiť ten správny okamih. Portrét bol a stále je taká moja srdcová záležitosť. Z portrétu som sa momentálne začal uberať aj iným smerom, kde skúšam fotografovať aj iné žánre ako krajina, detail alebo šport. Tieto ostatné žánre mám tiež veľmi rád. Myslím, že Slovensko je krásna krajina, ako stvorená na fotografovanie. Z Liptova a Tatier mám tiež zopár, myslím, že vydarených fotografií. Taktiež sa mi nejaké zaujímavé podarili aj z oblasti športu (preteky do vrchu a motocross) a v neposlednom rade tiež detailné fotky, ako ovocie padajúce do vody a podobné experimenty, ktoré fotím väčšinou, keď sa nič iné vymyslieť nedá.“
K portrétom patria aj fotografie ako sú maturitné oznamka a svadobné albumy. Máš pre svojich zákazníkov pripravenú aj takúto ponuku?
,,Samozrejme mám :) no ako pri oznamkách, tak aj pri svadobných fotografiách je ťažké „u laického ľudu“ presadiť názor, že kvalita by mala prevládať nad kvantitou. 90% ľudí, ktorí mi napíšu ohľadom fotenia zaujíma, koľko fotiek im nafotím. V dnešnej dobe, keď si digitálnu zrkadlovku kúpi hocikto, kto sa potom považuje za profesionálneho fotografa, lebo má „veľký foťák“, je ťažké presadiť medzi ľudí kvalitné fotky. To vieš, keď príde niekto, kto nafotí svadbu za pár Eur a mladomanželom dá 4000 fotiek na 3 DVD, tak ľuďom viac netreba a po takom fotografovi „skočí“ každý. Čo na tom, že nevesta má na fotke šaty také biele, že sú celé prepálené a nie je na nich vidieť žiadnu štruktúru, čo na tom, že nevesta alebo ženích majú tam useknutú ruku, kúsok hlavy alebo inej časti tela.“
,,To isté je aj pri oznamkách… Sú fotografi, ktorí nafotia 30 člennú triedu za hodinu. Za druhú hodinu upravia fotky a hotovo. A práve toto je rozdiel medzi mnou a nejakým iným fotografom. Preto ľuďom hovorím, nech sú pri výbere fotografa na svadbu alebo aj oznamko opatrní. Ja osobne sa za „profíka“ nepovažujem, ale viem, že ak niekto prejaví záujem o mňa ako fotografa na svoju svadbu alebo maturitné oznámenia, tak môžu mať istotu, že ak si napríklad nevesta po 20 rokoch pozrie svoje svadobné fotky, bude vedieť, aké šaty mala oblečené a neuvidí len bielu machuľu. Na túto tému by som mohol hovoriť ešte pomerne veľa, ale radšej to uzavriem, lebo vždy sa trošku nazlostím. Asi sa pýtaš, prečo? Jednoducho preto, lebo viem, že nie každý, kto fotí, fotí hlavne preto, že ho to baví a nie každý do toho dáva všetko. Veľa ľudí v tom vidí ľahko zarobené peniaze, ale fotografov, ktorí fotenie berú ozaj vážne a chcú zákazníkovi odovzdať to najlepšie je málo.“
Niekto tvrdí, že dobrá fotografia sa dá spraviť aj bez úpravy v počítači. Ako často využívaš programy na úpravu?
,,Samozrejme dá sa. Osobne obdivujem fotografov, ktorí to dokážu. Keďže žijeme v dobe, keď už prevláda digitálna fotografia a klasická fotografia sa už vytráca, tak každá fotografia prechádza aspoň minimálnou úpravou v počítači. Či už sa jedná o fotografie krajiny, portrétu, módy, makrofotografia, šport atď. Pri krajine sa úprava používa, napríklad na spájanie obrázkov do panorámy, tvorbu HDR fotografie… Pri portrétoch je to napríklad úprava pleti, retuš nedokonalostí pleti, v reklame populárna počítačová „plastická chirurgia“ atď. Ja grafický program používam pri každej jednej fotografii. Pri portrétoch opravujem nedostatky na pleti, kontrast, farebnosť, sýtosť farieb…“
Ako ďaleko by si sa chcel s fotografiou dostať?
,,Určite veľmi ďaleko. Nechcel by som stagnovať na jednom mieste a už sa ďalej nepohnúť. Stále sa chcem zdokonaľovať a robiť lepšie a lepšie fotky. Ak by som sa raz živil fotografovaním, bol by som rád, pretože by som robil niečo, čo ma naozaj baví. No ako som povedal, nechcem ostať na jednej úrovni a dosť. Chcem sa stále posúvať ďalej a byť lepší. Chcel by som sa dostať do takého štádia, že by moje fotky boli niekde na titulke niektorého z najznámejších zahraničných časopisov :) “
Je niečo, čo by si chcel mať vo svojej fototechnike a zatiaľ ti to chýba?
,,Veru je a je toho ešte hodne. Moja fotovýbava zodpovedá mojej fotografickej úrovni. Považujem sa na nadšeného amatéra, takže fotím amatérskou technikou, ktorú postupom času chcem obmeniť. Určite by som chcel mať nejaké fullframe telo, svetelnú 50 mm mám, k nej by som chcel portrétnu 85 mm, nejaké „široké sklíčko“ na krajinu, určite 70-200 na nejaký ten šport a hromadu ďalšieho príslušenstva. Myslím, že máloktorý fotograf si povie: „tak moja fotovýbava je už kompletná, už viac nepotrebujem nič.““
Toľko z rozhovoru s ďalším nadšencom fotografie. Dúfam, že bol článok pre vás zaujímavý, ak máte nejaké otázky na Tomáša môžete sa ho spýtať dole v komentároch. Určite navštívte aj jeho skupinu na facebooku, kde sa dozviete najnovšie informácie.
Ďakujem Tomášovi za čas, ktorý venoval odpovediam – tommyfoto.sk
