Pamätáte sa na obrázok uväzneného bosnianskeho moslima za údajným ostnatým drôtom, ktorý mal prezentovať srbský koncentračný tábor v Trnopolje? Falošná fotografia od britského tímu sa stala celosvetovým symbolom vojny v Bosne.
Dokonca aj po tom, čo sa dokázalo, že väzeň nebol väzňom a väzenie nikdy neexistovalo, boli to ľudia za plotom, fotografiu naďalej pyšne ukazujú po celom svete. (viac tu) ako „dôkaz“ srbských koncentračných táborov v Bosne a Hercegovine. Haagsky tribunál ju má dodnes na svojej stránke, čo je ďalšou demonštráciou predpojatosti, zámernej slepoty a vedomého prehliadania faktov a pravdy.
Klamanie obrazmi je staré ako ľudská schopnosť ich vyrábať. Manipulácia s fotografiami, vykonštruované „zverstvá“, ich okamžitá a pohotová dokumentácia a následné kolovanie po celom svete nebolo nikde tak majstrovsky použité ako vo vojne proti Srbom v 90-tych rokoch. Podobne tomu bolo aj pri gruzínskemu útoku na Južné Osetsko.
Foto1: Túto fotografiu priniesla agentúra Reuters ako obraz „mŕtvej ženy, ktorú odnášajú gruzínski vojaci z mesta Gori“. Avšak táto „mŕtva žena“ zviera ruku sestričky. Podozrivo čistý a upravený je aj ďalší „mŕtvy“ ležiaci tvárou dole.
Foto2: Táto fotografia ukazuje zúfalého muža, ktorý sedí na rovnakom mieste, ako predchádzajúca fotografia. Čo to má znamenať? Nariadil Saakašvili svojim vojakom výrobu zverstiev v podobe popoludnajšieho fotografovania alebo nadpráca zahraničných agentúr?
Foto3: Na tejto fotografii sa muž ležiaci dole tvárou otočil a muž z predchádzajúcej fotografie zmenil stanovisko a vyzliekol sa. Ide o gruzínske divadlo o dvoch hercoch pre západné médiá?
Foto4: Táto fotografia Reuters ukazuje „Gruzínca, ktorý stojí nad svojim mŕtvym synom v meste Gori.“
Foto5: Avšak pre účely tejto fotografie bol „syn“ premiestnený na iné miesto. Kvôli lepšiemu svetlu? Alebo sa reportérom Reuters podarilo nájsť matku, ktorá dovolila vliecť svojho syna špinou a zároveň prijímala od reportérov rozkazy kde a ako pózovať nad telom svojho mŕtveho syna?
Často počúvame správy od rešpektovaných agentúr ako Reuters, AP, AFP a iných „nezávislých“ zdrojov. Ak sú ozaj také nezávislé, ako je možné, že vždy sú na rovnakej strane konfliktu, v každej vojne, v každej konfrontácii? Ako je možné dosiahnuť tak široký konsenzus, spoločne a rovnako naladený spevokol riadiaci milióny menších novín, časopisov, webových stránok a televíznych štúdií…?
Keď však uvidíte fotografie podobné týmto z Reuters, majte sa na pozore a pamätajte – možno chcú takto očierniť a zničiť celé národy, avšak vždy je za tým konkrétna osoba a jej výplatná páska.
zdroj: Použitý text v tomto príspevku je citácia iného článku. Nevyjadrujem tu svoj názor ani postoj k problematike. Príspevok má len informačný charakter!
