Klamanie sveta fotografiami

Pamätáte sa na obrázok uväzneného bosnianskeho moslima za údajným ostnatým drôtom, ktorý mal prezentovať srbský koncentračný tábor v Trnopolje? Falošná fotografia od britského tímu sa stala celosvetovým symbolom vojny v Bosne.

Dokonca aj po tom, čo sa dokázalo, že väzeň nebol väzňom a väzenie nikdy neexistovalo, boli to ľudia za plotom, fotografiu naďalej pyšne ukazujú po celom svete. (viac tu) ako „dôkaz“ srbských koncentračných táborov v Bosne a Hercegovine. Haagsky tribunál ju má dodnes na svojej stránke, čo je ďalšou demonštráciou predpojatosti, zámernej slepoty a vedomého prehliadania faktov a pravdy.

Klamanie obrazmi je staré ako ľudská schopnosť ich vyrábať. Manipulácia s fotografiami, vykonštruované „zverstvá“, ich okamžitá a pohotová dokumentácia a následné kolovanie po celom svete nebolo nikde tak majstrovsky použité ako vo vojne proti Srbom v 90-tych rokoch. Podobne tomu bolo aj pri gruzínskemu útoku na Južné Osetsko.

Foto1: Túto fotografiu priniesla agentúra Reuters ako obraz „mŕtvej ženy, ktorú odnášajú gruzínski vojaci z mesta Gori“. Avšak táto „mŕtva žena“ zviera ruku sestričky. Podozrivo čistý a upravený je aj ďalší „mŕtvy“ ležiaci tvárou dole.

Foto2: Táto fotografia ukazuje zúfalého muža, ktorý sedí na rovnakom mieste, ako predchádzajúca fotografia. Čo to má znamenať? Nariadil Saakašvili svojim vojakom výrobu zverstiev v podobe popoludnajšieho fotografovania alebo nadpráca zahraničných agentúr?

Foto3: Na tejto fotografii sa muž ležiaci dole tvárou otočil a muž z predchádzajúcej fotografie zmenil stanovisko a vyzliekol sa. Ide o gruzínske divadlo o dvoch hercoch pre západné médiá?

Foto4: Táto fotografia Reuters ukazuje „Gruzínca, ktorý stojí nad svojim mŕtvym synom v meste Gori.“

Foto5: Avšak pre účely tejto fotografie bol „syn“ premiestnený na iné miesto.  Kvôli lepšiemu svetlu? Alebo sa reportérom Reuters podarilo nájsť matku, ktorá dovolila vliecť svojho syna špinou a zároveň prijímala od reportérov rozkazy kde a ako pózovať nad telom svojho mŕtveho syna?

Často počúvame správy od rešpektovaných agentúr ako Reuters, AP, AFP a iných „nezávislých“ zdrojov. Ak sú ozaj také nezávislé, ako je možné, že vždy sú na rovnakej strane konfliktu, v každej vojne, v každej konfrontácii? Ako je možné dosiahnuť tak široký konsenzus, spoločne a rovnako naladený spevokol riadiaci milióny menších novín, časopisov, webových stránok a televíznych štúdií…?

Keď však uvidíte fotografie podobné týmto z Reuters, majte sa na pozore a pamätajte – možno chcú takto očierniť a zničiť celé národy, avšak vždy je za tým konkrétna osoba a jej výplatná páska.

zdroj: Použitý text v tomto príspevku je citácia iného článku. Nevyjadrujem tu svoj názor ani postoj k problematike. Príspevok má len informačný charakter!
ZDIEĽAŤ
Predchádzajúci článokZomrel herec Leslie Nielsen
Ďalší článokVianoce v Žiline
Freelance fotograf a príležitostný grafik. Hlavne ale blogger, IT fanatic, nadšenec do internetu a marketingu... nedám dopustiť na skvelé autá a silné motorky :]
  • armi

    Ten článok nie je normálny!!!!

    V prvom rade aktvrdíš že nejaká fotka je klamstvo tak pprosím ťa nejaké solídne dôkazy. Ako rozbor farieb, zrenitosti a podobne.

    To že niekto pohol telom nie je dôkaz kedže napríklad v dvoch prípadoch sa jedná o rodinu zabitého. Takisto nie je dokázaný motív a ani spôsob manipulácie.

    Autor článku učelovo manipuluje s faktom že telá boli pohnuté a teda ergo musí sa jednať o podvod. Je to číry nezmysel.

  • Tak ako som uviedol na konci článku: Nevyjadrujem tu svoj názor ani postoj k problematike. Príspevok má len informačný charakter!
    ———-
    Je na každom, ako si to vysvetlí. Isté však je, že média manipulujú ľudmi viď Markíza.

  • peer

    Pravdou je, že prvé dve fotografie vznikli na tom istom mieste. Nič to však nehovorí o časovom rozpätí vzniku snímkov. Autor článku nepostrehol, že postava ležiaca na prvom snímku tvárou dole, sa nachádza aj na druhom snímku za sediacim mužom. Leží tvárou hore. Vidieť jeho časť čela a nohy v úrovni lemu nohavíc. To už snímky dostávajú časovú postupnosť. Dôkazom o reálnosti snímok je pre mňa krv na treťom snímku. Ešte som nevidel umelo stvárnenú krv, ktorá by sa tej skutočnej aspoň trochu podobala. Vyplýva to jej chemického zloženia. Krv na snímku je určite reálna alebo fotograf má tajnú receptúru na umelú krv a zdarne ju ukrýva pred scvetom. K druhým dvom snímkom: Autor článku zjavne v živote nedržal v ruke fotoaparát a nepozná skreslenie priestoru vplyvom zmeny ohniskovej vzdialenosti. Ležiaca postava je presne na tom istom mieste v tej istej polohe ako na prvom snímku. Každý fotograf (znalý fotograf) to potvrdí. Šípky sú manipuláciou z nevedomosti alebo zámernou manipuláciou. Nevyjadrujem sa k miestu, v Južnom osetsku som nebol. Scéna je určite reálna, jej umelé vytvorenie by bolo nákladnejšie ako ateliéry pre film (ak nerátam reálne bombardovanie). Kto vecne pozoruje ten aj uvidí. Kto potrebuje manipulovať, dôvod si nájde (v úrovni vlastného intelektu).