Sniper: Ghost Warrior 2

Je to Call of Duty? Či nebodaj Battlefield? Pravda sa skrýva niekde uprostred… Ostreľovači sú elita každej armády a plnia často ťažké úlohy za nepriateľskou líniou. Ako si s takouto úlohou však poradili naši severní susedia, vám ukáže práve Sniper GW2. 

Takmer každý chlapec, dospievajúci muž, alebo aj dospelý muž niekedy v živote chcel byť vojakom. A aký vojak je už len lepší, ako práve ten elitný? Elitné komandá ako SEALS, SAS, Spetznaz sú legendárne, pretože plnia úlohy ktoré iní ani len nepovažujú za splniteľné. Ale v každej armáde sú aj špecialisti strelci, muži operujúci za hranicami nepriateľskej línie, s muškou presnou na milimetre. Nepotrebujú strieľať stovkami nábojov, postačí im jediný a zmenia priebeh vojny – ostreľovači.

Pomerne nedávno som napísal recenziu na hru Sniper elite V2, skvelý herný počin štúdia Rebellion, ktorí mimochodom ohlásili už aj tretie pokračovanie. Ale približne v rovnakom období mala na svet prísť druhá hra o ostreľovačoch a to práve poľská hra Sniper: Ghost Warrior 2 (ďalej len SGW). Tá si však prešla nespočtom odložení a vyšla nám až teraz. Jej výrobcom nieje nik iný ako City Interactive, pravidelný vývojár priemerných hier, potácajúcich sa vo vodách nízkeho rozpočtu. Iste ste si ich hry neraz všimli v boxoch obchodných reťazcov len za pár € napr. v Tescu. Ich predošlé projekty ako Terrorist Takedown nikdy nedosiahli nič prevratné. Až kým neprišiel Sniper: Ghost Warrior 1… Ako hra nič moc, ale predaje boli celkom slušné a bola to napokon celkom zábava hrať. No a tak bola naplánovaná dvojka, ba čo viac, tvorcovia získali práva na Cry Engine 3. Ale ak kozu oblečiete do smokingu, prestane byť kozou? Veru nie…

Nemohol som si pomôcť, hra mi neskutočne pripadala ako Battlefield a Call of Duty. Menu, interface hry, znaky a celková infografika hry ako mapa, zameriavače a pod. akoby z oka vypadli Battlefieldu Bad Company no a ovládanie, kamera a pohyby a vôbec animácie pohľadov sú zas akoby Call of Duty. Hrateľnosťou však ani zďaleka nedosahuje spomenuté tituly. Začnem trošku zostra – tak lineárnu a nalinkovanú hru som už dlho nevidel. Hra vás chytí za ruku, navedie vás na cestu, dá vám zbrane (ktoré si ani nemôžete vymeniť od padlých nepriateľov), nedá vám v ničom na výber.

Vyberie vám miesto na streľbu, ciele a dokonca vám označí aj človeka ktorého máte odrovnať ako prvého… Lineárnosť zas a znova. Nuda. Hre by prospelo mať voľnosť pohybu, dať vám možnosť si vybrať pozíciu, možnosť zaútočiť odkiaľ chcete, z diaľky či zblízka. Takto je vašou jedinou úlohou prejsť niekoľko sto metrov pomedzi nepriateľov, kde nastáva jediná voľba – zlikvidovať, alebo nie – no a prídete k miestu, odkiaľ budete páliť. Apropo streľba – je takisto takmer vopred nalinkovaná. Váš cieľ je vopred daný, neraz vám asistuje druhý strelec, (to keby ste náhodou minuli) a funkcia zadržania dychu je tu tiež skôr estetická záležitosť. Ešte k streľbe – hra rešpektuje zákony fyziky, balistické zákony a teda hrá úlohu vietor, gravitácia a pod. no na nejaké cvičné nástrely, námerné azimuty a pod. zabudnite. Ale je to takto dobre. Ak by ste sa báli že netrafíte, pri mierení vidíte jednak kríž optiky a jednak vám hra pomôže malým svietiacim krúžkom – to znamená že kríž mieri niekam inam a skutočnú dráhu strely reprezentuje práve ten krúžok – to kvôli simulácii streľby.

Ak sa pri streľbe prezradíte, čelíte protiútoku. Nemajte boja – AI je tupá ako poleno. Síce vás tamer vždy presne trafia, ale to až keď ste pomerne blízko. Herná kampaň je rozdelená na tri časti – Indonézia (tuším), Bosna a Nepál (teda ak tie hory tam sú Himaláje) a každá z týchto lokalít má svoje vlastné, žalostne nezničiteľné prostredie – džungľa, zničené mesto a hory. Nejaký príbeh tu síce je, ale nestojí moc za reč. Je to tak klišovitý príbeh o zlom chlapovi, s dobrou minulosťou, ale prišla zrada, smrť a podobné aspekty príbehu, za ktorý by sa nemusel hanbiť žiaden film so Stevenom Segalom. Lenže na tak nalinkovanú hru je to niečo ako dať príbeh Tetrisu. Tuposť príbehu si skrátka netreba všímať. A ak k tomu pridáme neskutočne blbý dabing postáv – bez výrazných emócii, bez nejakej charizmy sú to len hlasy na polygónových panákoch. Hudba? Žartujete…

Povedzme si, ako hra vyzerá. SGW2 je, musím uznať, pekná hra. Krásne scenérie prírody, hôr ale aj desivejšie scenérie zničeného mesta (tuším Sarajeva). Môžete si byť istí že neminiete ani jeden prácne programovaný pekný výhľad z jednoduchého dôvodu – inde cesta nevedie. A znova musím poukázať na nemožnosť voľného pohybu. Krásnu grafiku si síce vychutnáte, dokonca tráva sa ohýba pod váhou vášho pohybu, ale toto má byť ťažným koňom kvalitnej hry? Veru pekná grafika nestačí…

V hre nezbierate body, EXP skúsenosti, zbrane ani schopnosti. Hra vám neumožní prechádzať sa kade tade, nedá vám možnosť vlastnej voľby a len málokoho skutočne chytí za srdce. Povedal by som že sa podobá na Call of Duty, kde takisto idete len vpred nalinkovaným príbehom, lenže tam sa stále niečo deje, stále je akcia ktorá vás poháňa vpred a nedá možnosť si uvedomiť že vlastne hráte dokola to isté. Až keď hru prejdete si to uvedomíte, ale dôjde vám aj to že ste si to sakra užili. U SGW 2 táto možnosť myslím nehrozí.

Plusy

• grafické spracovanie
• výber prostredí
• nezvyčajná téma hrania za ostreľovača

Mínusy

• všetko ostatné, hudba, dabing
• pohyby postáv
• nemožnosť voľného pohybu
• mizerná kampaň
• …a hlavne nič čo by vás nútilo hru hrať.

Hodnotenie 50%

P.S. – Ak si chcete zahrať hru na ostreľovača v lepšom prevedení tak potom [ilink url=“http://www.endy.sk/hry/sniper-elite-v2-nevideni-nepocuti-smrtiaci/“ style=“tick“]Sniper Elite V2[/ilink] ;)