Rok čo rok už pomaly pravidelnejšie ako Vianoce, nám EA servíruje nové NFS. Čoraz odvážnejšie nápady, prezentácie a realizácie. Rok od roka horšie hodnotenia a predaje. Pozrime sa či The Run zaujme alebo je to len výkrik do tmy. Práve som vypol nové NFS, v hlave veľa myšlienok na hru, na pocity z hry, na všetko to, čo som práve prežil, tak by som to mohol zhrnúť do jednej recenzie. Krvný tlak je úctyhodne vysoko, bohužiaľ nie preto že by ma hra tak vyburcovala, ale skôr preto, ako vehementne sa svojmu hráčovi snaží hádzať polená pod nohy.
Veľkohubo ohlasované pokračovanie ságy Need For Speed s podtitulom The RUN (16-te NFS v poradí) malo slušnú marketingovú kampaň – už týždeň po vydaní SHIFT2 bolo na svete prvé video na RUN. Krátke – videli sme chalapa v prevrátenom aute, na ktorého sa rúti vlak. Nasledujúce mesiace nové a nové informácie o tom, čo vlastne the RUN je, že využije licencie, ktorú malo Slightly mad studios (SHIFT a SHIFT2) a aj Criterion games (NFS HP 2010). U druhých menovaných nakoniec aj zakotvili a nový Run beží na engine Frostbyte 2 rovnako ako NFS Hot Pursuit. A práve to vám udrie do očí – že The Run je v podstate dva roky staré, horšie optimalizované, ťažšie hrateľné NFS Hot Pursuit.
Ako hra vznikala
Hru vyvinulo staré známe štúdio Black Box, ktoré ma na svedomí hity Most Wanted a Carbon, no paradoxne aj prepadáky Pro Street, Undercover. Spoľahli sa na engine od Criterionu, čo nieje až také terno ako sa dalo čakať, Hot Pursuit bol vcelku úspešný, Run už nebude. Poporiadku.
Príbeh NFS The Run (ďalej už len NFSTR) sleduje príbeh Johna, schopného závodníka, ktorý sa až prílišne arogantne zahrával s mafiou. Toto vám hra oznámi v malom brífingu počas loadingu, takže ak nestíhate čítať či neviete anglicky, ste v háji. Mafia si ale ako vieme nerada necháva skákať po hlave a tak náš príbeh začína v momente keď ide jedno krásne Porsche do hydraulického lisu. Vtip je v tom, že v tomto Porsche je pripútaný aj John a tak sa dostávate k prvej „klikačke„, takej akčnej scénke kde ako zmyslov zbavení mačkáte určené tlačidlá v presný čas a tým sa dostanete z vozu. Následne ukradnete další a unikáte mafii. No zachráni vás tajomná neznáma, ktorá vám sľúbi veľké peniaze za jeden vyhraný závod. Vaše dlhy sa vyrovnajú a vy prežijete. Ale samotný závod je háčikom – je to totiž závod zo San Franciska do New Yourku, teda naprieč Amerikou. Tak si vyberáte vaše prvé auto, každé z nich dokáže podľa hry uháňať vyše 300km/h čo je samo o sebe pekná sprostosť ale koniec koncov nejde o simulátor.
Dejová línia? Stále rovnaká
Ako som spomínal prvé závody začínajú v San Franciscu, pokračujú cez Yosemitský Národný park, do Las Vegas, a tak ďalej niekam na Chicago a pod. Ide sa cez lesy, parky, pohoria, mestá, púšte a to vo dne, v noci, počas dažďa, sneženia, piesočnej búrky a pekného počasia. Náplň závodov je však tragická. Závodíte tak, že máte poradové číslo 170, a máte do určeného bodu doraziť na mieste 160. Ak sa vám to nepodarí, opakujete. Nerobte si ilúzie, celá hra je jedna veľká prehliadka skriptov, nacvičeného deja a nič, skutočne nič nefunguje nezávisle.
Hra vám dá podmienku, ktorú ak splníte, pokračujete. Hra vám ani nič neprepáči, stačí vyjsť z trate len tak pol metra na krajnicu a už vás nešťastne resetuje k trati. Náplne závodov sú až trápne slabé – Závod, zberanie času (kde len idete dopredu na čas) a Závodný Battle kde na trati robíte to isté čo v predošlých prípadoch ale dá vám to auto ak vyhráte. Áut je vcelku dosť, k novým sa dostanete prejazdom cez čerpacie stanice, rôzne si ich upraviť a pod. Čo na tom keď sa aj tak ovládajú navlas rovnako.
Ovládanie
Dostávam sa k ovládaniu, rovno poviem že je neintuitívne rozložené, ovládanie na šípkach nemožné, ani na gamepade to nestálo za nič. Faktom je že akonáhle zapnete hru, máte prst na akcelerátore auta a nedáte ho preč až kým hru nevypnete, autá sa riadia rovnako, sú preposilované, v rýchlosti 280km/h sedia na ceste ako prikované. Nuda… Autá, okolnosti ani počasie vás jednoducho nedonútia taktizovať, uvažovať dopredu a pod. Vy dopredu uvažovať nemôžete, vy dopredu ísť musíte.
Grafické spracovanie
Po grafickej stránke hra neurazí, ale na druhej strane ani ničím nevynikne. Tento engine už tu raz bol v NFS HP, a ani tam nestál za veľa. Modely áut sú vcelku pekné, prepracované, ale tým to hasne. Okolie vašich „tratí“ absolútne nevyniká originalitou. Je to stále jedno a to isté dookola, obmieňa sa len prostredie, hory, mesto, púšť a pod. Takisto už spomenuté počasie neprekonalo latku nastavenú Codemasters u Dirtu 3 a F1. Ako by som to popísal, prostredie je natoľko monotónne že by vás uspalo, ale koniec koncov to si ani nevšimnete keďže uháňate autom cez skalisté hory vyše tristovkou. Plusové body sú len za modely áut a postáv. Za nič iné keďže Run nevyužil potenciál enginu.
Celkový dojem z hry
Ako tak píšem, uvažujem či aj nájdem nejaké pozitívum na tejto hre. Pretože dej a grafika to očividne niesú. Sklamem vás, ani zvuk na tom nieje bohvieako – pravdaže je to kvalitné dielo oproti ruským závodným nazvime to hrám, napr. Streets of Moscow, ale tak nejak to nieje ono. Motory revú, hudba hrá, ale… keď za celý čas počujete len dve úrovne motora (zrýchľuje a spomaľuje) prerývané škrípaním pneumatík, sem tam nejakú ranu od súperovho auta a do toho nejakú pieseň zo soundtracku, po čase vám to začne liezť na nervy. Neviem, možno som si u simulátorov zvykol na presné zvuky motora, ale to čo som zažil u Run ma dojalo. Ani zvuk vás neuspokojí. Len poznámočka pre fajnšmekrov, ak máte doma 5.1 repro tak vám budú nanič. Podľa týchto zvukov ani len neodhadnete v ktorej časti voza je motor.
NFS TR rozhodne nieje super hra, nestojí za tie peniaze, je to akoby výkrik do tmy. Pokus o opakovanie už raz fungujúceho a prevareného receptu primiešaním Hollywoodskeho dejového klišé, korenené scénkami, kde akože vystúpite z vozu a len váš postreh na klávesnici vám pomôže vpred. Výsledný dojem je na vás, mňa táto hra nepresvedčila, Uninstall bol bohužiaľ predčasná nutnosť. Sériu NFS tento kúsok neoživí, len utvrdí v tom že tie dobré NFS už tu boli.
Plusy
- námet mal potenciál
- veľký vozový park
Mínusy
- absurdné ovládanie
- nereálna fyzika
- monotónne to vyzerá, monotónne to znie
- po čase omrzí
- neponúka žiadnu výzvu v podobe plánovania či taktizovania alebo nedajbože tankovania paliva
Hodnotenie 60%
autor článku: FORTYSE7EN
