GRID 2: Recenzia

Published by Maťo Martašek at jún 13, 2013

Tags

Grid-2-Art

Nástupca sa prudko odklonil od jednotky, dokonca až tak, že miestami som už nevedel, či hrám GRID2, alebo Need For Speed… Asfalt je znovu horúci a čaká len na vás…

Tak nejako sme si už zvykli, že Codemasters nás už prakticky pravidelne zásobujú závodnými hrami. Kedysi Colin McRae Rally, dnes nahradené sériou DiRT, alebo séria ToCa nahradená GRID. Práve ale tu sa pozastavím. Prvý GRID uzrel svetlo sveta v lete 2008 a priznám sa, bol som očarený, ohromený, závislý… Tvoriť vlastný tím, najímať jazdcov a jazdiť na troch kontinentoch, všetko v krásnej grafike a neskutočnej kráse ničenia vozidiel. A to nespomínam jedinečnú možnosť jazdiť 24 hodinovku LeMans… :)

Od GRID 2 však už niečo podobného nečakajte. Nástupca sa prudko odklonil od jednotky, dokonca až tak, že miestami som už nevedel, či hrám GRID2, alebo Need For Speed… GRID 2 sa oháňa príbehom. Príbehom kostrbatým, klišovitým, nedoladeným a hlavne – málo interaktívnym.

Grid-2 wsr

Známy milionár Patrick Callahan sa rozhodne založiť novú svetovú závodnú sériu World series racing – WSR, no a na to potrebuje množstvo jazdcov, tak si samozrejme vyberie aj vás, aby ste porážali vodcov lokálnych závodných klubov v Európe a Spojených štátoch. Z toho vyplýva že nemusíte mať strach o autá – máte ich po ruke vždy. Predchodca to riešil tým že auto ste museli kúpiť, dokonca výber či nové alebo ojazdené ale tu tomu tak nieje. Skrátka prichádzate do Európy a v garáži už stojí pripravená Alfa Romeo Giulietta. Svoje vozy ale môžete tak trochu prispôsobiť podľa seba.

Na výber je široká škála potlačí na auto, farebných kombinácií a celok dotvárajú potlače sponzorov. Za výhry však už nedostávate peniaze, ale fanúšikov. Niečo podobné mala aj iná závodná hra –BLUR – lenže aj tá to mala značne lepšie vyriešené, pretože tam ak ste chceli veľa fans, museli ste predviesť poriadnu jazdu s kúskami. v GRID2 vám to dá vždy rovnaký počet fanúšikov a to ešte dosť na umelo. Skrátka, ak by sme jazdili piati nezávisle na sebe, tak je jasné, že v rovnaký moment hry máme rovnaký počet fans, a vy s tým nijako nepohnete. To je škoda nevyužitého potenciálu.

Nevyužívajú ani celkový príbeh. Hru síce dopĺňajú videá so živými hercami, ktorí akože komentujú váš postup v športových novinách, alebo video ukazujúce virálne šírenie videa s vašej jazdy ale to je tak všetko…

Na to aby ste jazdcov – súperov chceli pokoriť, mali by mať vlastnú osobnosť. Nestačí povedať tamtoho predbehni. Vaši súperi sa vám prihovárajú len textovkami v menu, lenže to si jednak nevšimnete a jednak sú to somariny, ktoré vás ani zaujímať nebudú. Snahu tvorcov zaujať však ukazujú hlavne trate.

Spočiatku nenatrafíte na žiadne okruhy, len na čistú surovú jazdu kaňonom, lesnou cestou alebo mestom. Možno preto mi to pripomína NFS (tie staršie samozrejme). zajazdíte si ulicami Chicaga, Bostonu, Miami, Barcelony, Paríža a tak ďalej. Trate sú fakt pekné, značne neopozerané, veď kde inde si zajazdíte priamo popod Eifelovkou? :)

Grid 2 track france

To všetko v peknej grafike. Nie vyslovenej nádhernej, to nie, ale peknej. Codemasters robia svoje hry aj tak, aby šli aj na stroje neobdarené špičkovým HW. Za to im patrí plus. GRID2 dobre vyzerá, farebná škála je trochu zvláštna, ale to nevadí. Detaily trate, áut aj efekty sú doladené takmer k dokonalosti v rámci hry. Modely áut prešli vylepšením, a to značným oproti Dirt3. Tvorcovia však zámerne vynechali pohľad z kokpitu, vraj preto že s ním aj tak nikto nehráva, ale možno je za tým len lenivosť dizajnu interiéru áut.

GRID2 vyzerá dobre, ale hrá sa dobre?

Pre mňa zvyknutého skôr na ťažšie ovládanie áut je to trochu slabé. Ovládanie sa posunulo viac na stranu arkády (a zas to NFS), takže autá sú dobre ovládateľné, dokonca v rýchlosti 190 km/h v pohode držia stopu a aj napriek faktu, že je to predokolka, tak sa chová pretáčavo. Zadokolkám zasa príliš ustreľujú zadky, ale v zásade sa všetky autá pilotujú prakticky rovnako. Nadpozemské zrýchlenia, citlivé zatáčania, famózne priľnavosti – takto sa však reálne autá nechovajú (ak nemáte Pagani Zonda pravda).

Grid 2 cornering

Zvyku motorov sú nádherné, čisté a celkovo sa riadia fyzikou – odrážajú sa od stien, násobia sa ozvenou v tuneli a pod. Ale čo ten soundtrack páni? Trochu zvláštna syntetizátorová hudba v menu hrá prakticky dokola a nieje tu nič podobné ako u konkurencie. Pamätám si že v GRID1 pri jazde na 24 hod. LeMans vám posledné kolá začala hrať hudba dvíhajúca napätie a adrenalín, najprv tichučko a zosilňovala, čím viac ste sa blížili cieľu. Výsledok? Dvihlo to adrenalín a zlepšilo pocit víťazstva… V GRID2 nič takéto neexistuje a zas a znova – škoda potenciálu.

Kto bol fanúšikom GRID1, tak ten si nástupcu sotva zamiluje. Prudký odklon, či už poňatím, alebo aj absenciou tých skvelých replayov, nastaviteľného flashbacku, soundtracku a samotným ovládaním. Tešil som sa tešil, no sklamanie som zakryť nevedel. Nechápte ma zle – je to veľmi dobrá hra, len tak nejako by jej do názvu pasovalo skôr Need For Speed. Koniec koncov – za skúšku nič nedáte :)