Najrozšírenejšia choroba posledného polstoročia, ktorá u niektorých vypukne hneď po Vianočných sviatkoch, u iných je inkubačná doba o čosi dlhšia, je bezpochyby cestovateľská horúčka.

Svetaskúsených cestovateľov je medzi nami, obyčajnými rekreantmi, čím ďalej tým viac, a kto sa nepotil škrabajúc sa na Čínsky múr, nestrávil aspoň deň v nepálskom kláštore alebo sa nepriškvaril na vyprahnutej austrálskej púšti, ten akoby ani päty z domu nevytiahol.

Pamätám si, ako deti sme horeli nedočkavosťou a celé noci nespali už len pri pomyslení na blížiaci sa výlet na Betliar alebo na Spišský hrad- tajomstvom opradené neznáme miesta, ktoré čakajú na naše objavenie! Zážitok umocňoval aj fakt, že nám  maminy  zvykli pribaliť horalky a kávenky,  no a samozrejme stovku, aby sme ju potom márnotratne utratili na ďalšie sladkosti alebo umelé meče a  píšťalky, ktorými sme učiteľkám liezli na nervy.

No deťmi už dávno nie sme a naše rodné Slovensko sa nám zdá  primalé a (možno) nudné, a na nás tam vonku čaká toľko neobjavených miest, toľko ľudí, čo ešte ani netušia, že sa túžia stať našimi priateľmi, no a kopec nezabudnuteľných zážitkov!

Takto by sa dal popísať vírus spôsobujúci túto nevyliečiteľnú horúčku, z ktorej nás páli srdce, spôsobuje nám nepokojné noci, a čo je najhoršie aj mrle v zadku, keď treba celé dni sedieť v aulách či v práci.

Ak sa infikovaná osoba rozhodne nepotláčať a neignorovať chorobné prejavy, pri najbližšej možnej príležitosti si vytipuje destináciu, dajme tomu začne Chorvátskom- veď tam už boli všetci známi. Ako prvé pravdepodobne začne googliť čo sa v tom Chorvátsku dá robiť, kam sa dá isť a čo sa dá vidieť. Ak sa mu to pozdáva  nájde super lacnú letenku a samozrejme ubytovanie v Chorvátsku ( aj to len v tom prípade, že sa nejedná o jedinca, ktorému už choroba stihla pohltiť aj tú poslednú bunku sebazáchovy a nerozhodne sa cestovať  na blink.) No a keď už má miesto, letenku,  plán svojej výpravy  i ubytovanie, zbalí  švestky a už sa cestuje. To už horúčka začne pomaly ustupovať, zrazu je srdiečko namieste, aj mrle sa niekam zašijú.  Zlá správa je, že  len dočasne.  Cestovateľská horúčka je beznádejne nevyliečiteľná a azda úplne najhoršie (či najlepšie??) je to, že postihnutí jedinci sa ani nechcú vyliečiť.