Ak chcete robiť naozaj kvalitné fotografie, nestačí vám len kvalitná digitálna zrkadlovka a bohaté príslušenstvo, ale musíte dodržiavať aj základné pravidlá kompozície. Možno si poviete, že ak sa nimi bude striktne riadiť naozaj každý, zo sveta fotografie vymizne originalita. No v skutočnosti to vôbec neplatí. Originalitu dodajú záberom jedinečné objekty a situácie a správna kompozícia ich zobrazenie „len“ privedie do dokonalosti.
Vyberte si jeden dominantný objekt záberu
Prvé pravidlo kompozície obrazu na fotografii môžeme nazvať Menej je viac. Ak by sa na jednom zábere naraz zobrazilo hneď viacero objektov, celá snímka by pôsobila chaoticky a pôvodný zámer zvečniť zaujímavosť by sa úplne vytratil. Preto si z danej scény vyberte len tú najzaujímavejšiu časť a tie ostatné sa snažte potlačiť.
Napríklad správnym zaostrením na objekt záujmu a rozostrením pozadia, použitím teleobjektívu, ktorý zobrazí len určitý výsek scény, prípadne zoomom. Ak sa napriek tomu rozhodnete vyobraziť na jednej fotografii viacero objektov, celá kompozícia musí jasne hovoriť, ktorý z nich je ten dominantný.
Na fotografii vľavo (clona: F22, čas: 1/40, ISO: 250, ohnisko: 18 mm) ruší ostré pozadie hlavný objekt fotografie, ktorý je v popredí. Ten splýva s pozadím a z fotografie nevieme jasne určiť zámer, ktorý chcel fotograf docieliť. Chcel odfotografovať les a konár stromu mal byť len doplňujúci prvok na fotografii? Alebo to bolo presne opačne?
Na fotografii vpravo (clona: F5.6, čas: 1/1000, ISO: 250, ohnisko: 105mm) je zrejmé, že hlavným objektom fotografie je puk stromu a nie les. Rozostrené pozadie vďaka otvorenej clone F5.6 a priblíženej ohniskovej vzdialenosti 105mm farebne dotvára atmosféru a necháva vyniknú hlavný objekt fotografovania.
Príklad fotografie, na ktorej sú kačky hlavným objektom fotografovania.
(clona: F1.8, čas: 1/2000, ISO: 100, ohnisko: 50mm)
Aby členitá tráva v pozadí a popredí nepôsobila rušivo, použil som pevný svetelný objektív, na ktorom je možné nastaviť veľmi otvorenú clonu F1.8, čím sa docieli veľmi veľká hĺbka ostrosti. Pozadie a popredie je rozostrené natoľko, že svojimi kontúrami a štruktúrou neberie pozornosť z hlavného objektu, z kačiek. Vďaka tomu, vám pri prvom pohľade na fotografiu ihneď padne pohľad na kačky (hlavný objekt, čo bol zámer) a nie na trávu a kvety v blízkosti alebo v diaľke.
Navyše je „matka kačka“ umiestnená v ľavej tretine fotografie a jej pohľad a telo smeruje do voľného priestoru vpravo, čím je dodržané aj ďalšie pravidlo kompozície. (viac sa o pravidle tretín dočítate nižšie).
Na ktorú časť fotografie uložiť hlavný motív?
Častou dilemou fotografov, ktorí dokonale neovládajú pravidlá kompozície, je osadenie hlavného motívu na plochu záberu. Ako pomôcka sa využívajú dve hlavné stratégie – jedna zložitejšia a jedna úplne jednoduchá.
Zložitejším spôsobom voľby správneho umiestnenia hlavného objektu je pravidlo zlatého rezu. To hovorí, že dominantný motív je potrebné osadiť na miesto priesečníku dvoch čiar deliacich celý obraz na dva menšie, pričom musí byť dodržaná zásada, že pomer veľkosti väčšej čiastkovej plochy k menšej je rovný pomeru veľkosti celého obrazu k väčšej čiastkovej ploche. Vo výsledku sa motív fotografie nikdy neocitne v jej strede, ale je mierne posunutý približne do tretiny plochy záberu.
Keďže je pravidlo zlatého rezu relatívne náročné na predstavivosť a celkovú realizáciu, jeho zjednodušenou verziou s prakticky rovnakým výsledkom je pravidlo tretín. To využíva rozdelenie celého záberu čiarami umiestnenými v tretinách jeho plochy, a to zvisle aj horizontálne. Motív sa následne podľa tohto pravidla zobrazuje do priesečníkov týchto čiar.
Pravidlo tretín
Na fotografii vľavo (clona: F5.3, čas: 1/400, ISO: 158, ohnisko: 75mm) je umiestnený objekt fotografovania na stred. Čo býva často u fotografov aj zámer. Hlavne ak chcú poukázať na symetrickosť objektu, napríklad priamy pohľad spredu. Vták na fotografi však smeruje svoj pohľad a telo doprava, preto to v tomto prípade nie je najvhodnejšie umiestnenie.
Bude lepšie nechať viac priestoru na pravej strane a objekt fotografovania umiestniť do ľavej tretiny fotografie (viď fotografia vpravo). Pocitovo budeme mať tak pri pohľade na takúto fotku lepší pocit. Toto pravidlo je veľmi jednoduché a ak ho budete dodržiavať, určite bude väčšina vašich fotografií vyzerať lepšie ako doteraz, ak ste objekty fotografovania vôbec neumiestňovali do tretín.
Využite vodiace línie
Pri komponovaní záberov sa snažte využívať vodiace línie, ktoré mu dodajú iný rozmer a oko človeka často donútia fotografiu si detailne preštudovať pozdĺž celej tejto línie. Ideálne je, ak vodiace línie smerujú k hlavnému motívu záberu. Ako vodítka môžete využiť stromy, rieku, budovy, jednoducho všetko, čo má geometrické tvary. Vyhnite sa však situáciám, kedy by mohli horizontálne a vertikálne umiestnené línie záber rozpoliť.
Pri pohľade na túto fotografiu vám pohľad skĺzne po moste až na kopec, ktorý je umiestnený v pravej vertikálnej tretine fotografie. Most sa teda využil ako vodiaca línia. Nezabúdajte, že pri fotografovaní vodnej hladiny musí byť hladina horizontálne vyvážená. Inak hovoríme, že sa „voda vylieva z fotografie„, čo je zle. Voda je totiž v reálnom živote vždy v rovine. Toto pravidlo dodržiavajte pri každom snímku vodnej hladiny a ďalekého horizontu hôr a oblakov, platí tam rovnaké pravidlo.
Nakoniec trocha kompozičnej inšpirácie
Okrem vodiacich línií môžete na zvýraznenie hlavného motívu využiť aj prirodzené orámovanie. Napríklad osadením objektu medzi kopce, stromy, kríky, vodnú hladinu či napríklad dve susedné budovy. Zábery okrem zvýraznenia ich hlavnej myšlienky zároveň často získajú aj novú hĺbku či dokonca efekt trojrozmernosti. Na ozvláštnenie záberu a zvýraznenie motívu môžete využiť tiež symetriu tvoriacu prevažnú časť záberu, medzi ktorou asymetrický hlavný objekt vynikne dokonale.
Na fotografii (clona: F11, čas: 1/640, ISO: 250, ohnisko: 18mm) bol hlavný objekt fotografovania, Veľký Rozsutec, ohraničený dokonca až z troch strán. Čo už je možno prehnane veľa, ale pre ukážku to je zámer. Inak stačí aj jednoduché ohraničenie z hornej strany konárom, aby nebola len prázdna obloha.
Pre vylešpenie tejto fotografie by sme mohli ešte použiť viac otvorenú clonu (napríklad F3.5) so zaostretním stále na Veľký Rozsutec. To by jemne rozmazalo ohraničené objekty a upriamilo ešte viac pozornosť na hlavný objekt fotografovania, avšak je to trošku s rozporom pravidiel o fotografovaní krajiny. O tom ale v niektorom z ďalších článkov.
Odporúčam vám na rovnakom mieste skúšať rôzne nastavenia clony, času a ohniskovej vzdialenosti. Experimentujte s umiestnením hlavného objektu na fotografiách, rozostreným pozadím a vodiacimi líniami. Nevadí, že spravíte 50 záberov rovnakého objektu. Zistíte ale pri tom, aké pravidlo vyzerá najlepšie a osvojíte si tieto princípy fotografovania.
Potom vám to už pôjde automaticky a hneď pri prvom fotení si umiestníte objekty a nastavíte fotoaparát tak, že výsledná fotografia bude čo najlepšia.
Prajeme vám s AQT.sk pekné svetlo…
zdroj foto: Andy Synák, AQT.sk
