O zlovestnej adjungovanej matici

Kde bolo tam bolo. V jednom lineárnom priestore nad telesom reálnych čísel vznikla náboženská sústava matíc tajného rádu n uctievajúcich charakteristický polynóm Fi. Maticou predstavenou tejto sekty bola stará Adjungovaná. Ta závidela kráľovstvu mocného Logaritma, že sa skoro všetky funkcie spokojne konvertujú a tak sa rozhodla, že kráľovstvo zničí.
Pamätajúc si legendu o porážke krutej Derivácie vedela, že musí najskôr zneškodniť Integrál. Ale ako? Začala si prečesávať algebraické doplnky a vtom jej bleskla diagonálou spásna myšlienka. „Sestry„, prehovorila vzrušením tak hlasno, že niektoré matice ľaknutím vykonali aj 3 elementárne úpravy naraz. „Musíme sa zmocniť krásnej Konštanty, dcéry princa Arcus von Sinusa a princeznej Sinus x. Vyšleme premennú Xi, ktorá vláka Konštantu do nekonečne dimenzionálneho priestoru!

Adjungovaná matica by sa najradšej Hermitovsky transponovala akú mala dobrú náladu. Počítala s tým, že jej pomôžu dvojčatá Nekonečná. Tie nikto od seba nerozoznal, však sa líšili iba materským znamienkom. Naviac bratia Nekonečná nikdy kráľovi neodpustili, že ich prehlásil za nevlastné (čísla) a vyhnal za deväť prvočísel, až na samé konce reálnej osy.

Adjungovaná matica dala priviesť homogénnu sústavu lineárnych algebraických rovníc a poručila im, aby sa vyriešili. Keď po chvíli vyšla premenná Xi, nechala ju Adjungovaná blížiť k Plus Nekonečnu, ktorý jej ukázal cestu ku Konštante. Medzitým si malá Konštanta nič netušiac nevinne hrala so svojou kamarátkou exponenciálnou funkciou na divergovanú, keď tu zrazu uvidela premennú Xi. „Že si ma nepričítaš!„, zavolala na ňu premenná Xi (sčítanie bola najzamilovanejšia operácia Konštanty).

Dôverčivá Konštanta si Xi pričítala a pričítala, až sa ocitla v okolí Nekonečna a prepadla sa do nekonečne-dimenzionálneho prierstoru. „Cha, cha„, rozliehal sa diabolský smiech Adjungované matice lineárnym priestorom, „teraz zničíme Integrál!“ Keď sa princ Arcus dozvedel, čo sa stalo, išiel sa poradiť s Integrálom.

Adjungovaná matica väzní Konštantu„, sťažoval sa Arcus, „nemohol by si sa pokúsiť ju vyslobodiť?“ „Určite, “ odpovedal Určitý Integrál a vydal sa na cestu. Lenže, keď sa pokus Konštantu zaintegrovať späť – ouha! V nekonečne-dimenzionálnom priestore nemal žiadne medze, a tak integroval a integroval, ale vychádzali mu samé nezmysly. Zmiznutím Určitého Integrálu a Konštanty však v kráľovstve nastala nerovnováha – zo zatuchnutých diferenciálnych rovníc začali vyliezať parciálne derivácie a vypukla vojna.

Lomené funkcie prepichovali svojimi extrémami exponenciálnych a mocninných nepriateľov, citlivé cyklometrické funkcie totálne zblbli a začali si vymieňať obory hodnôt, hyperbola podplatila na limitu a dodefinovala sa v 0, odmocniny zo zúfalstva skúšali odmocniť záporné čísla a záludná parabola emigrovala do množiny komplexných čísel. Číslu e sa všetci posmievali, že je iracionálne, a tak zaútočilo rovno na kráľa Logaritma. Ten v roztržitosti zabudol, že je Urodz… ehm, Prirodzený a nebohé číslo e logaritmoval, až z neho zostala 1.

Tento zmätok využila Jordanova matica v kanonickom tvare a ostreľovala počiatok reálnej osy. Už to vyzeralo na zánik kráľovstva, ale potom našťastie prišla záchrana. Arcusova teta Veta sa na to nemohla ďalej dívať a vydala sa za Dôkazom, ktorý práve koketoval so slečnou Matematickou Indukciou. Popadla ho za implikáciu, hrozivo sa na neho pozrela a vravela:
Nech je na celej reálnej ose všetko v poriadku!

Dôkaz výrok dokázal, a je to…