Málo spíme, veľa pracujeme – dá sa to zvládnuť?

Zdravý životný štýl, tieto slová počuť dnes z rádia, televízie a nájdeme ich aj na webe. Je veľmi dobré, že sa aspoň o tom hovorí, keď už to nikto nedodržiava. Aj keby sme chceli, jednoducho nie je doba na relax a zdravie. Všetku energiu vložíme do školy, práce a poväčšine do oboch. Nie som jediný, čo pracuje popri štúdiu a práve preto viem o čom hovorím.

Čas sa začína stávať „najdôležitejšou“ vecou v mojom živote. Mám pocit, že dní sú čoraz kratšie a noci ešte kratšie. Polovicu dňa strávim v škole a po veľmi „výdatnom“ obede (bageta z Mekáču alebo Subwaya, coca-cola a Marlborečka) sa poberiem do práce, kde si cestou kúpim Mars tyčinku a JOJO zmrzlinky. Čudujem sa, že to môj žalúdok ešte ako tak akceptuje.

Cestou medzi týmito mojimi záchytnými bodmi stretávam ľudí troch skupín:

1.) Rovnakých ako ja, čo nemajú čas niekde len tak postávať a miestami až na pokraji behu sa niekam ponáhľajú.

2.)  Tí druhí sú mladší, prevažne študenti stredných škôl, čo majú od jednej poobede voľno a domov aj tak prichádzajú vo večerných hodinách, lebo sa flákajú v parku s partiou alebo robia výtržníctvo, či len tak sedia a nerobia absolútne nič, len si vychutnávajú voľnosť a zabíjajú nudu (musím sa priznať, že toto obdobie bolo celkom fajn :) ).

3.) V tretej skupine sú dôchodcovia, ktorí sa väčšinou čudujú nad prvou a druhou skupinou. Nikam sa neponáhľajú, niekedy až zavádzajú nám z prvej skupiny, ale niet im čo vyčítať! Oni sa už narobili viac ako dosť. Nechajme ich vychutnávať si prechádzky mestom.

– Samostatnou podskupinou sú všade sa nachádzajúce… ako by som ich nazval. No opíšem ich a hneď pochopíte. Dievčatá, ktoré majú v jednej ruke kabelku a v tej druhej 3 tašky z NewYorkeru, Bena a Terranovy. Na tom by nebolo nič zlé, veď nech si nakupujú. Ale vždy keď sa idem najesť do obchodného centra (či už doobeda, poobede alebo večer) sú tam presne tie, čo včera, predvčerom, a minulý týždeň a stále. Odkiaľ majú toľko času? Nemusia pracovať? O študovaní som ani nerozmýšlal, no očividne majú slušných sponzorov :)

Dosť ale… vrátim sa k tomu životnému cyklu, ktorí všetci tak zanedbávame.

Položím si vždy otázku: Dokedy sa to dá takto ťahať?
Odpoveď vždy nájdem v stredu, keď beží Modré z neba: Dovtedy, kým sa neozve náš organizmus!

Zdravie je vec, ktorú keď máme si ju nevážime a keď nám chýba môžme sa hnevať iba sami na seba.
(nehovorím o chorobách, za ktoré nemôžeme a sú dedičné)

Do mesta cestujem autom, v škole sedím celý čas v robote to inak nie je. Keď sa vrátim domov, celý večer pracujem na PC, takže sa zo stoličky nepohnem. Paradoxne by ma mal bolieť skôr zadok, ako nohy. No začínam mať už problémy s chodením a to hlavne, keď šlapem dlhšiu trasu.

Bol  som na testoch a povedali mi, že z dôvodu malého pohybu sa mi neprekrvujú nohy a tým pádom sa mi usadzujú cievy. Mal by som sa viac hýbať a veľa piť.

Preto som sa pokúsil načasovať si nejaké výlety a prechádzky po vonku a takisto obyčajné prestávky od práce, kedy sa len na pár minút prejdem po miestnosti, napijem a pozriem aj niekam inam ako do obrazovky počítača. Určite je vás viac, ktorí ste sa teraz zamysleli nad tým, koľko denne presedíte, však ?

Spánok je dôležitejší ako sa zdá!

Spím ešte menej ako chodím a takto je to u 90% ľudí v mojom okolí. Chodievať sa spáva po pol noci a vstávame skoro ráno. Niekedy to nie je ani 6 hodín spánku, a to veru na organizmus nestačí. Regenerácia tela je na veľmi dobrej úrovni, len jej musíme poskytnúť minimálne 8 hodín spánku. A tu záleží aj na čom spíme. Na gaučí by nám nepomohlo ani 10 hodín.

Teraz to bude znieť ako z reklamy na kosmodisk, ale sendvičové matrace sa mi postarali o efektívnejšie využitie spánku. Aj keď spím menej ako 8 hodín mám pocit, že som oddýchnutejší. Možno to je spojené aj s tými prechádzkami, ale aspoň, že sa dostávam do normálu.

Nemali by sme zabúdať na vhodné matrace pre naše odpočívanie. Každému môže vyhovovať iný typ. Niekto má rad tvrdú podložku, niekto skôr tú mäkšiu. Každopádne je dnes doba, kedy sa pre spokojnosť zákazníka treba prispôsobiť. Mnohé druhy podložiek, na ktorých spíte, sa dajú poskladať z materiálu aký si sami zvolíte a napríklad aj tvrdosť zvolia podľa vašich požiadaviek.

A nebojte sa, ani pružinové matrace nie sú zlé! Možno máte domá tie presedené a preležané, ale tie moderné sa dokážu prispôsobiť vášmu telu práve tak, ako potrebujete. Na každý pohyb reagujú okamžite, aby vytvárali oporu vašej chrbtici v akejkoľvek polohe. Dosť bolo obkecávania, ja som rád, že som to vyskúšal a nasmeroval si cestu snáď tým lepším smerom.

Dúfam, že vám tento článok pomôže na uvedomenie si situácie, v ktorej ste. Ak aj nemáte ešte žiadne príznaky únavy a problémov – športovať, oddychovať a zdravo žiť treba stále!

Snáď sa mi podarí cez leto, keď budem mať pokoj od školy, načerpať novú energiu a možno aj nazbierať zopár zážitkov. Za počítačom sa toho udeje dosť, ale nikdy to nie je také, ako keď sa v prírode s niekým stretnete alebo vybehnete len tak na korčule, či bicykel. Nejdem vás tu poučovať, len niekedy aj smiešna rada pomôže :)

 

  • Presne viem o čom hovoríš. Patrím do prvej skupiny a takto fungujem už niekoľko rokov. A pomaly sa to začína odrážať aj na zdraví.